Na kopec nad Budinou som si brúsil zuby už od skorého leta , bohužiaľ som sa naň dostal lietať až túto nedeľu. Kopec sa volá Jasenie a týči sa nad Budinou vo výške 771 metrov nad morom. Vrchol je skoro úplne bez porastu sem tam nejaká breza , mladý smrek. A čo je velká výhoda dá sa tam ísť autom. Ani nie 50 metrov pod vrcholom sa tiahne výborná asfaltka , ktorou sa dá ísť až do Kriváňa. Na kopci sa dá lietať na juh, juhovýchod , východ , sever a možno aj na západ. Nadmorská výška zase dáva prodpoklad silného a stabilného vetra a hotových širokých stúpákov. V nedeľu okolo desiatej vravím Michalovi poďme na Budinú, Michal že dobre , volám Stanovi ,modelárovi z Mýtnej,že zhruba za hodinu vyrážame. V zhone balím a nabíjam modely , nakoniec vyrážame okolo dvanáctej. Vo vzduchu všade vidno lietať kane , na Chorepe plno paraglidistov dáva predpoklad výborných letových podmienok , samozrejme primerane k ročnému obdobiu. Na jeseň termika začína dosť pozde a rýchlo aj končí , takže je dobré byť na kopci v správnu dobu. V Mýtnej chvíľu na námestí čakáme na Stana a vyrážame cez malebnú dedinku Divín ,ležiacej pri Ružinskej vodnej nádrži na Budinú. Pod kopcom Jasenie zastavujeme na parkovisku na ktorom je zopár turistov ale aj hubárov ale aj ludí ktorý stade len prechádzajú. Vyberám modely Supru,Stregu,káčko a Michalov model Hole . Stano má zo sebov taký jednoduchý motorový vetroň , ovládanie len smerovka výškovka ale lietavý. V zhone zabúdam mobil a doklady v aute , ale to zisťujem až na kopci. Hore sme ani nie za 10 minút.Vietor fúka od juhovýchodu , východu. Rýchlo skladáme modely. Michal začína poletovať z Hole ,Stano zo svojim vetroňom a ja za boha neviem prísť na to prečo mi káčko nereaguje , baterky úplne vymlátené. Rýchlo skladám Supru lebo na Stregu vietor zatiaľ neni a hádžem ju smerom na Ružinú. Stano si chvíľu pomáha motorom , Michal začína stúpať a ja chvílu lietam pred hranou kopca kde je ale mierne rozbitý vzduch. Stúpaky začínajú fungovať , Stano je už poriadne vysoko a ja odlietam dalej od svahu po stupák. Všetci vytáčame poriadne výťahy. Stano po chvíli kričí že už vidí len bodku tak že ide vyklesávať , Michal tiež mizne a ja točím spolu s kaňou. Za chvíľu som aj ja poriadne vysoko a priťahujem klapky na plno a pomaly klesám. Takto to fungovalo zhruba dve hodiny. Za nami sa zatiaľ vystriedalo zopár turistov, ktorý sa prišli kochať výhľadom z Jasenia. Poskladal som aj Stregu , ale podmienky sa nijako nezmenili a vietor zosilnel len keď sa stupáky valili smerom na nás tak ostala na zemi. Po dvoch hodinách som už stupáky musel hľadať strašne daleko od svahu , Michal a Stano už nelietali, Stano musel narýchlo pristávať kvôli baterke vo vysielači , tiež nenabitá a Michal fotil. Stupáky po tretej poobede začali slabnúť , vietor len slabo pofukoval tak som to zabalil aj ja a o pol štvrtej sme vyrazili domov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára